Historická minulosť mesta Šamorín

        Prvé historické údaje o Šamoríne sú z roku 1287, ked maďarský král Ladislav vyčlenil zo svojho bratislavského majetku Šamorínsky chotár, ako dar pre bratislavského hradného kapitána Karola. S úplnou istotou možno tvrdiť, že Šamorín patril medzi najstaršie slobodné mestá okolo Bratislavy. Meno mesta sa v najstarších slobodných písmach uvádza ako ECCELESIAS SANKTAL MARIE, SANCTA MARIA, SENDMARYEN, ZENTH MARIA. Počas panovania krála Žigmunda sa stal Šamorín královským mestom z čoho mu vyplynuli rôzne výsady. V 15.storočí malo mesto tie isté práva ako Bratislava. Okrem krála Žigmunda mesto navštívil 9.-10. novembra 1466 král Matej a v januári 1526 král Ludovít II. Ulászló II. (1490-1516 )taktiež uznal všetky práva a výsady mesta. Šamorín bol široko-ďaleko známy svojimi jarmokmi, ktoré sa konali vždy vo štvrtok. V roku 1516 skoro celé mesto vyhorelo. Ulászló preto na 12 rokov oslobodil obyvateľov od platenia všetkých poplatkov. V roku 1683 podpálili mesto turci. V časoch Bocskayho povstania sa Šamorín pridal na stranu povstalcov. 25.augusta 1605 v meste podpísal cisár Rudolf a Bocskay mierovú zmluvu. Šamorín bol známy aj prekvitajúcimi remeslami. Prvý obchodný spolok utvorili obuvníci, neskôr vznikli cechy krajčírov, hrnčiarov, čižmárov a obchodníkov s hovädzím dobytkom.
        Najstaršou historickou pamiatkou mesta je kostol reformovanej cirkvi. Na hlavnej ulici sa nachádza viacero renesančných budov. V roku 1873 položili základný kameň ľudovej školy.
        Od 2. svetovej vojny sa národnostné zloženie obyvateľstva menilo, počet obyvateľov je 13 tisíc. Šamorín sa stal hospodársko-kultúrnym strediskom horného Žitného ostrova.